reklama

Ako skončilo jedno priateľstvo...

Priateľstvo je slovo, ktoré každý z nás pozná a pripisuje mu vo svojom živote určite významnú úlohu. Jestvuje mnoho výrokov, ktoré vystihujú jeho podstatu. Ale ja sa nechystám písať o nich ani o tej podstate. Chcem napísať o jednom priateľstve, ktoré je  žiaľbohu v nenávratne.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)
Obrázok blogu

 Pred pár rokmi, keď som ešte nebola vysokoškoláčkou, pred pár rokmi, keď mi spolužiak s úspechom a očividným potešením hádzal žuvačky do vlasov, som mala tri výborné kamarátky (okrem tých, ktoré som získala predtým alebo potom). Zo žartu som nás volala štyri mušketierky (už toto o niečom svedčí). Dá sa povedať, že od chvíle, kedy sme spolu prehodili niekoľko naozaj úvodných slov a informácií, som vedela, že som našla spriaznené duše. Vždy som totiž dávala na prvý dojem. Tento ukazovateľ hral v mojich vzťahoch dôležitú úlohu, hoci v princípe sa ľudia samozrejme mohli meniť - tá zmena však nemohla byť ani extrémne dobrá ani zlá...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 A tak ubehli časy plné naozaj pekných zážitkov a vzájomného utuženia priateľstva. Ku koncu jedného ročníka sme dokonca absolvovali výlet k moru. Všetko bolo ideálne... a predsa niekde v nedávnej minulosti sa zrodila jedna udalosť, ktorá spustila lavínu nepríjemných odhalení.

 Už začiatkom posledného ročníka sme so spolusediacou (jednou z mušketierok) zbadali, že medzi ďalšími dvomi mušketierkami nie je niečo v poriadku. Akosi sa medzi sebou prestali rozprávať, ledva sa na seba pozreli... Cez prestávku, keď bola jedna na svojom mieste, druhá tam nebola (ony dve tiež spolu sedávali)... Tak sme opatrne začali klásť tej viac zastihnuteľnej otázky. Ona však mlčala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Takýmto spôsobom sa to ťahalo neuveriteľne dlho. My sme sa naďalej rozprávali s oboma, pričom nás stále sprevádzal otáznik, prečo sa to deje a či sa to vôbec dá do poriadku. S odstupom času som si uvedomila, že "tajomstvo" sa začalo odhaľovať, keď jednej z "pohnevaných" zomrel niekto blízky z príbuzných (kto to bol, o tom zámerne nepíšem). Bolo nám to veľmi ľúto. A každý (hoci zriedkavý) prejav smútku v jej tvári som pripisovala práve tejto jej určite bolestnej strate. Raz som jej povedala, čo možno vyznie ako klišé, ale vtedy som to tak naozaj cítila, že v jej srdci a v spomienkach bude tá jej drahá osoba žiť aj naďalej, a že je určite tam hore v nebi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Pred jednou veľmi dôležitou udalosťou, kde sa majú stretnúť nielen spolužiaci, ale aj rodičia a učitelia, mi prišla zvláštna sms-ka. Bola od nej...Z jej obsahu vyplynulo asi toľko, aby som sa ja ani moji rodičia pred jej rodičmi nezmieňovali o strate ich príbuzného, lebo je to ešte stále citlivou témou. Priznám sa, že ma to zaskočilo. Nikdy by ma to totiž ani nenapadlo a myslela som si, že ma natoľko pozná. O krátky čas potom som sa na túto tému pozhovárala so spolusediacou. Z rozhovoru vyplynulo, že dostala navlas rovnakú sms a tiež sa jej to zdalo neprirodzené. A tak začali dni plynúť ďalej. Až sa druhá z pohnevaných odhodlala povedať nám, čo sa stalo takého, že sa so svojou najlepšou priateľkou prestala úplne rozprávať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Stalo sa to ešte pred našou cestou k moru. Kamarátke rodičia investovali dosť značnú sumu peňazí do istej zdravotnej pomôcky, ale čo čert nechcel, druhá jej ju rozbila. Jasné, že to bolo neúmyselne, tak to riešili prirodzene dohodou. Škoda mala byť nahradená poslaním peňazí na poškodenej účet v banke. Lenže ako prechádzal týždeň za týždňom, nič nahradené nebolo. Hoci rodičia o čine dcéry vedeli a peniaze budú už poslané. Neskôr už boli akože poslané... Lenže na účet aj tak nič nepribudlo a nikdy. Zrazu nám bolo jasné, že kamarátka klame, ale aj tak sme jej my dve "nepohnevané" chceli dať ešte čas (nevedeli sme sa tak celkom zmieriť s touto skutočnosťou). Keď však opäť po čase vysvitli ďalšie "príhody pohnevaných", nestačili sme sa diviť. A tak už ani neviem, ako nás to napadlo, že nakoniec ešte je možné, že aj strata jej blízkeho je výmyslom. Čo som vzápätí aj oľutovala. Keď však jeden spolužiak len tak mimochodom skonštatoval, že toho jej príbuzného nedávno videl... (avšak bez toho, že sme to s ním rozoberali).

 Všetko overil jeden telefonát. Kamarátke sa na druhej strane linky ozval hlas, ktorý sa predstavil menom zosnulého... Ešte dlho potom sme boli v šoku. Nechápali sme, aký to malo dôvod. A keď sme sa naň pýtali nedostali sme odpoveď. Keď sme sa pýtali aj na ostatné veci, bolo nám jasné, že ju ani nedostaneme.

 Táto udalosť mi do života niečo dala. Niečo negatívne. Niečo pozitívne. Stratila som jednu dobrú priateľku, ale dá sa povedať, že som navždy našla tie druhé dve. Zistila som, že prvý dojem, nie je až taký smerodajný, aj keď ma ešte vždy teší, keď je dobrý. O to viac som si uvedomila, aká je dôvera vzácna a krehká vec. Uvedomila som si, že mi je našej navždy stratenej priateľky ľúto. A dúfam len, že už nesklame tých, ktorí ju majú radi. Alebo, že bude mať pre nich aspoň jediné vysvetlenie a slovíčko prepáč, ktoré dokáže urobiť niektoré situácie znesiteľnejšími. 

Tatiana Žilíková

Tatiana Žilíková

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Takto vyzerá jedna študentka Filozofickej fakulty UK :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu