Podľa legendy do tejto slnkom zaliatej krajiny mýtický hrdina Aeneas priviedol tých, ktorí sa zachránili z horiacej Tróje a ktorých potomkovia sa neskôr začali nazývať Rimanmi. Mesto Rím založil Romulus - jeden z bratov dvojičiek. Dvojičky Romulus a Remus boli synmi boha Marsa a vnukmi legitímneho kráľa mesta Alba Longa. Ten bol však zosadený zo svojho postu svojím bratom, ktorý Romula a Rema prikázal zanechať napospas rieke Tiber. Dvojičky zachránila vlčica a neskôr ich našiel pastier svíň a vychoval ich. Keď dospeli, spoznali svoj pôvod a svojho starého otca znovu dosadili na trón. Zrodila sa v nich túžba založiť si vlastné mesto, ale s tým ruka v ruke aj škriepka a Romulus Rema zabil... Staroveký rímsky historik Varro kládol založenie Ríma do roku 753 pred n.l. A tento dátum je doteraz považovaný za tradičný. Tak nám až do dnešných čias zostalo URBS AETERNA - VEČNÉ MESTO. Súčasný Rím nie je ani zďaleka len antický. Ale práve jeho antická podoba je jeho najstarším spojením s minulosťou.
Mestské jadro v staroveku tvorilo námestie - po latinsky forum (v Ríme známe ako Forum Romanum), ktoré v kráľovskej ére okrem iného plnilo zároveň funkciu trhu. Pôvodne boli na jeho mieste močariny, preto ich bolo treba vysušiť. Tu sa môžeme pozastaviť pri Etruskoch, ktorí prišli na Apeninský poloostrov zo severu nevedno presne odkiaľ, a teda je ich pôvod zahalený tajomstvom. Vieme o nich napríklad, že nemali indoeurópsky pôvod, že etruské ženy boli rovnoprávne s mužmi, že boli zručnými námorníkmi, obchodníkmi a remeselníkmi. Vyrábali luxusný tovar, napríklad zrkadlá a šperky. Pre architektúru vynašli klenbu, ktorú prevzali neskôr Rimania a vďaka nej stavali svoje slávne akvadukty. Pre historika nie je záhadou len ich pôvod, ale aj ich jazyk, ktorému dnešný svet nerozumie. Dôležité je, že Etruskovia si podmanili veľkú časť svojej novej domovskej krajiny - aj Rím. Ten sa spod etruskej nadvlády oslobodil až vyhnaním posledného kráľa v histórii Ríma v roku 509 pred n.l. Počas vlády piateho rímskeho kráľa etruského pôvodu Lucia Tarquinia Prisca (616 - 579 pred n.l.) bol vybudovaný pre potreby vysušenia močiarov veľký odvodňovací kanál smerujúci do Tiberu, tzv. Cloaca Maxima, ktorý je dodnes možné v Ríme vidieť. Je zabudovaný do moderného kanalizačného systému mesta. Ale vráťme sa na samotné forum, odkiaľ sa rečníci prihovárali svojim poslucháčom... Dnes môže jeho návštevník vidieť už len "torzá" chrámov a bazilík, no stále pôsobia majestátne. Jeden z najkrajších pohľadov ponúka Vestin chrám. Vesta bola bohyňou rodinného aj štátneho kozuba, preto bolo v chráme nutné stále udržiavať posvätný oheň, čo bolo jednou z úloh Vestálok - šiestich kňažiek, ktoré vo veku šesť rokov začali zastávať tento post. Ich služba bola vysoko posvätná, trvala najmenej tridsať rokov a počas tejto doby si Vestálky museli zachovať panenstvo pod hrozbou trestu smrti. Vestálky bývali v spoločnom dome v blízkosti chrámu na fore. V meste a teda ani na fore sa nesmelo pochovávať. Jedinú výnimku Rimania urobili, keď pochovávali Caesara - ich veľkého vodcu, ktorý bol zavraždený v roku 44 pred n.l. Na mieste, kde spálili jeho telo, z úcty postavili chrám a zasvätili mu ho. Dôkazom významu tejto udalosti sú ešte dnes kvety, ktoré obyvatelia Ríma kladú na toto miesto...
Fotografia z internetu: Vestin chrám...
